Práve tu, pri druhom zastavení, sa na chvíľu pristavíme. Prehľadná mapa nám odkrýva celú trasu a napovedá, aké prírodné poklady nás dnes čakajú. Až teraz definitívne opúšťame civilizáciu a vchádzame do ticha lesa. Po krátkej chvíli sa stromy rozostúpia a my prichádzame k rozkvitnutým lúkam tretieho stanovišťa. 

Naša cesta pokračuje k samotnej Kurineckej dubine. Prechádzame cez drevený mostík ponad potok Ľukva a hneď na druhom brehu nás víta štvrté zastavenie. Tu sa už naplno ponárame pod husté koruny starých dubov. Sprevádza nás len ticho a melodický spev miestneho vtáctva, kým postupne míňame ďalšie zastavenia, až kým nás chodník neprivedie k rázcestiu „Výhľad na jazero“. 

Je to strategický orientačný bod a miesto na zaslúžený oddych. Tu sa musíte rozhodnúť: buď zvolíte kratší návrat k piatemu stanovišťu, alebo sa po načerpaní síl na lavičke pri jazere vydáte na celý veľký okruh. My sme si vybrali dlhšiu trasu. 

Po krátkej prestávke začíname mierne stúpať, až kým nedosiahneme vrchol. Čoskoro prichádzame k deviatemu zastaveniu, ktoré je výnimočné svojou históriou. Práve v týchto miestach v roku 1944 preťal ticho lesa pád amerického bombardéra. Od tohto pietneho miesta už kráčame po rovine až na samotný koniec lesa, kde sa nám otvorí úchvatná panoráma na Stolické a Veporské vrchy. V orientácii nám výrazne pomáha panoramatická tabuľa s názvami jednotlivých vrcholov.