Vrch Maginhrad nie je len ďalším bodom na mape. Je to brána do minulosti, miesto, kde sa romantické balady štúrovcov stretávajú s reálnymi stopami bratríckych vojsk. MAPA LOG vás dnes pozýva na expedíciu do srdca Malohontu, na miesto, ktoré strážia drevení rytieri a ticho hôr.
Na rozhraní svetov: Horné Zahorany
Našu trasu začíname v tichej obci Horné Zahorany, ktorá sa v historických análoch spomína ako bod na hranici medzi Gemerom a Malohontom. Dominuje tu vzácna klasicistická zvonica z konca 18. storočia – jednoduchá stavba, ktorá svojím zvonom po stáročia udávala rytmus tunajšiemu životu.
Obec je však hrdá aj na svojho rodáka, Ľudovíta Kubániho (so pseudonymom Hladovanský). Tento štúrovský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik sa narodil 16. 10. 1830 v Slovenských Zahoranoch (dnes práve Horné Zahorany.) Písal poéziu a krátku prózu.
Cesta cez lúky a „živý“ orientačný bod
Zanechávame za sebou asfalt a vydávame sa západne po žltej turistickej značke. Krajina sa pred nami otvára v celej svojej kráse. Kráčame poľnou cestou, kde jemný vánok roztancováva steblá tráv v hypnotickom rytme.
Jedným z najzaujímavejších bodov trasy je stará, mohutná hruška. Na jej kmeni, opretý o čas, spočíva starý rebrík a žltá turistická značka. Je to živý pamätník starej kultúrnej krajiny. Smerom k okraju lesa sa nám naskytá pohľad, ktorý poteší každého milovníka prírody – v neďalekej nízkej tráve zazrieme srnčiu zver. Stačí však jediný pohyb a rýchlo mizne v bezpečí lesného porastu.
Vstup do lesa prináša okamžitú úľavu. Mikroklíma stromov nás obklopuje sviežosťou a vôňou. Orientácia je vďaka jasným smerovníkom s nápisom “Maginhrad” bezproblémová. Cestou míňame tiché svedectvo sily prírody – vyvalený strom, ktorého osud pravdepodobne spečatil zásah blesku.
Po asi 15 minútach chôdze sa les začína rozostupovať. Medzi kmeňmi sa prvýkrát mihne silueta našej cieľovej stanice. Prichádza však geografický paradox: hoci sme na vrchole, k cieľu sme sa dostali klesaním. Celkový profil trasy z Horných Zahorian je totiž negatívny – k rozhľadni sme zostúpili o približne 25 výškových metrov.
Spiaci rytieri a odkaz Jána Jiskru: Kde končia fakty a začína mýtus
Na vrchole Maginhradu nás víta mlčanlivá stráž – drevená socha rytiera v plnej zbroji. Je to prvý vizuálny kontakt s bohatým svetom miestnych legiend, no za týmto umeleckým stvárnením sa skrýva historická realita.
Maginhrad totiž nie je len miestom z básní, ale dôležitou archeologickou lokalitou. V 15. storočí tu skutočne stála pevnosť, v ktorej operovali bratrícke vojská pod vedením vojvodcu Jána Jiskru z Brandýsa. Tento historicky doložený fakt o vojenskej posádke sa v priebehu storočí stal živnou pôdou pre fantáziu národných buditeľov.
Najvýraznejšiu pečať dal vrchu štúrovský básnik Ján Botto vo svojom slávnom diele Báj Maginhradu. Práve on vdýchol miestu mystickú dušu, keď skutočné Jiskrovo vojsko v básni „zaklial“ do útrob vrchu. Podľa Bottu tu rytieri sedia za okrúhlym stolom, pijú z kalicha „Božiu krv“ a v hlbokom spánku čakajú na chvíľu, kedy bude ich sila opäť potrebná.
Svet Maginhradu však dopĺňa ešte jedna postava – rafinovaná Maga. Ľudová slovesnosť dodnes traduje príbeh o jej neobyčajnej prefíkanosti počas obliehania hradu. Aby zmiatla nepriateľov, prikázala podkuť kone opačne. Kým ona s jazdcami v tichosti unikala do bezpečia, stopy v mäkkej zemi prenasledovateľov dokonale oklamali – naznačovali totiž, že pomoc na hrad práve dorazila.
Dnes tu tak bok po boku stojí archeologický výskum, Bottova romantická vízia a ľudový vtip. Všetky tieto vrstvy spoločne tvoria neopakovateľnú atmosféru miesta, ktoré sme sa v rámci projektu MAPA LOG rozhodli zdokumentovať.
Rozhľadňa: Panoráma Malohontu
Samotná rozhľadňa, dokončená v roku 2015, sa týči do výšky 16,8 metra. Po výstupe na štvrtú, najvyššiu plošinu sa vám tají dych. Pred vami sa nad korunami stromov rozprestiera Rimavská dolina. Na juhu jasne rozoznáte panorámu Rimavskej Soboty a pri dobrej viditeľnosti vaše oči dovidia až za hranice.
Bodka za expedíciou
Pred odchodom nemôžeme vynechať tradičný rituál – zápis do vrcholovej knihy. Nechávame v nej stopu projektu MAPA LOG ako dôkaz, že sme túto trasu úspešne prešli. Vraciame sa späť s vyčistenou hlavou a pľúcami plnými čerstvého vzduchu. Maginhrad nám opäť dokázal, že tie najväčšie poklady sa neskrývajú v diaľkach, ale v príbehoch, ktoré sú zapísané v našej vlastnej zemi.